HISTÓRIA











História budovy ANEXu a rodu Zichy v Malženiciach


            Obec Malženice má svoju, aj v dokumentoch dokázatelnú takmer 900 - rocnú históriu.
Počas týchto rokov prešli viacerými zmenami. Prvá zmienka o obci sa nachádza v listine benediktínskeho opátstva – Zoborská listina (1113), kde sa uvádzajú Malženice ako majetok Zoborského kláštora.

            Po benediktínoch Malženice patrili istý cas rytierom - pravdepodobne Johanitom, a od druhej polovice 13. storocia patrili šlachtickým rodom a zemepánom. Prvými boli obyvatelia nedalekej Trnavy – Conch-Kuzmovci, dalšie významné rody, ktoré vlastnili majetky v Malženiciach boli Coburgovci, Révayovci, Berényovci, Bathyaniovci. Posledným rodom bola vetva cíferských Zichyovcov (Ziciovcov). O obec bol velký záujem, kedže ležala na vyhladávanej obchodnej – Považskej ceste. Okrem nej sa cesta nachádzala v blízkosti Ceskej obchodnej cesty.

            Zichyovci sú starým uhorským rodom, prvá písomná zmienka o nich je datovaná do roku 1270, kedy sa spomínajú ich majetky v obci Zajk, v župe Zala.
Rod sa postupne rozrástol a jeho príslušníci sa zacali usadzovat po celom vtedajšom Uhorsku.
Patrili im majetky v župách – Zala, Somogy, Vás, Vesprém, Fejér, Bihar, Moson, Komárno, Novohrad, Nitra, Bratislava, Hont a Zemplín.

           Ako sa dostali Malženice do vlastníctva Zichyovcov nie známe z archívnych materiálov, ale s najväcšou pravdepodobnostou sa tak stalo po sobáši Karola III. Zichyho s Antóniou Bathyányovov. Ak si vezmeme kanonické vizitácie, ktoré boli vykonané v tejto farnosti, v roku 1788 ako patrón obce je uvedený „Joannes comes a Batthyan“ v roku 1847 však ako patrón vystupuje gróf „D. Caroli e comitibus Zichy“
Typologicky a podla správy o prechode maršala Kutuzovova, by sa jeho postavenie dalo zaradit do posledného desatrocia 18. storocia, poprípade na zaciatok 19. storocia. Takéto datovanie potvrdzuje i rozbor tehál, ktoré boli použité na stavbe.

           Zichyovci vlastnili v obci tieto majetky: juhozápadný koniec obce – majer „Juhásna“ (18-20 poddaných), tu chovali dobytok - kravy a tažné voly, „Horný majer“ – tu boli ustajnené kravy, chované na mlieko, kone – tažné a na predaj, tu sa nachádzala i chmeliaren a taktiež miestnost, kde sa pripravovala obživa pre dobytok – „secka“ a sýpka.
Na dalšom majeri boli uskladnené všetky hospodárske stroje, ktoré sa používali pri prácach na velkostatku. Pracovali tu strojní zámocníci, kováci a opravári v dielni. Za budovami, kde boli stroje bol pivovar a mlyn.
Okrem týchto hospodárskych usadlostí im patril i kaštiel, budovy vedľa neho (stajna pre kone) i oproti cez cestu (sýpka, kravín a sad chmelu). Taktiež budova starej pošty v obci – tu mali svoje sklady. Skladovali tu to, co dopestovali a dochovali, veci pripravené na predaj.
Co sa týka množstva pôdy, ktoré vlastnili, patrilo im z celkovej výmery 1260 ha v obci okolo 690 ha. Pocas prvej parcelácie stratili 201,5 ha a po druhej dalších 52 ha (pôdu museli odpredat obci, ktorá ju dalej odpredávala rolníkom).
 
            V roku 1805, ked vojská Rakúska a cárskeho Ruska bojovali proti spolocnému nepriatelovi – Napoleonovi – a prehrali významnú bitku pri Slavkove sa armáda maršala Kutuzova vracala cez Moravu, Senicu, Trstín, Trnavu a Malženice do svojej vlasti. Z trinásteho na štrnásteho decembra 1805 maršal Kutuzov prespal v budove kaštiela. Odtial poslal aj list svojej manželke, v ktorom dcére odkazoval, že jej manžel zomrel. Jeho cesta viedla dalej do Nitry a postupne cez Košice a Prešov smerom do Ruska.

            V roku 1909 prebehlo dedicské konanie ohladom majetku, ktorý vlastnil Pavol František Zichy v Malženiciach. Oficiálne prešiel majetok do vlastníctva potomkov grófa Zichyho. Dedicmi sa stali jeho deti – Šarlota Zichyová, Margita Pálffyová, rod. Zichyová a Anton Zichy.
            Po skoncení vojny sa na celom Slovensku a nielen v nom zacali hromadné rabovacky, ktoré boli spojené s nicením majetku, ba dokonca niekedy i so zabíjaním (i ked takéto situácie boli skôr výnimocné). Na pomyselnú mušku si vzali dedincania „najväcšie zlo“ – židov a vlastníkov velkých pozemkov a majetku – zemepánov, grófov, velkostatkárov.
I v Malženiciach sa obyvatelstvo vybralo nicit a „zabavit“ majetok týchto „nepriatelov“ ludu. Že nakoniec k nicomu nedošlo sa dá pripísat miestnemu farárovi, ktorý sa postavil pred lud spolu so správcom velkostatku, a ten daroval obyvatelstvu jednu kravu a obchodnícka - „židovka“, darovala 30 litrov vína. Takto sa podarilo uchránit majetok hospodárstva.
            V roku 1931 Zichyovci odpredali celé svoje hospodárstvo obchodníkovi zo Žiliny Jánovi Vogelovi. Ten prenajal majer a polia cukrovaru v Diosegu (dnešné Sládkovicovo) a majer „Juhásnu“, spolu so záhradou a okolitými poliami Karolovi Sidonovi.
 
            V roku 1935 došlo k odkúpeniu kaštiela obcou. Tá ho dala opravit a prestavat, za sumu 130.000 korún. Od tej doby sídlila v kaštieli škola. Nachádzali sa v nej tri, neskôr štyri triedy, kabinet, riaditelna a byt pre správcu.
           Po dokoncení opravy sa viedli spory medzi obyvatelmi, kedže niektorí chceli, aby v budove sídlila ludová - obecná škola, iní chceli priestory pre katolícku školu. Spor sa vliekol mesiace, o com svedcia aj zápisnice z rokovania obecnej rady.
           Do roku 1939 sídlila v budove bývalého kaštiela obecná škola, od tohto roku až do roku 1945 rímsko-katolícka škola, v tomto roku došlo k poštátneniu školstva. Po druhej svetovej vojne bola v budove kaštiela škola a neskôr, ked boli vystavané nove priestory sa sem nastahovala škôlka.
            Od roku 1992 sa stala budova sídlom firmy ANEX.