top_banner2

História budovy ANEXu a rodu Zichy v Malženiciach

 

 Obec Malženice má svoju, aj v dokumentoch dokázateľnú takmer 900 – ročnú históriu.
Počas týchto rokov prešli viacerými zmenami. Prvá zmienka o obci sa nachádza v listine benediktínskeho opátstva – Zoborská listina (1113), kde sa uvádzajú Malženice ako majetok Zoborského kláštora.

 

Po benediktínoch Malženice patrili istý čas rytierom – pravdepodobne Johanitom, a od druhej polovice 13. storočia patrili šľachtickým rodom a zemepánom. Prvými boli obyvatelia neďalekej Trnavy – Conch-Kuzmovci, dalšie významné rody, ktoré vlastnili majetky v Malženiciach boli Coburgovci, Révayovci, Berényovci, Bathyaniovci. Posledným rodom bola vetva cíferských Zichyovcov (Ziciovcov). O obec bol veľký záujem, kedže ležala na vyhľadávanej obchodnej – Považskej ceste. Okrem nej sa cesta nachádzala v blízkosti Českej obchodnej cesty.

 

Zichyovci sú starým uhorským rodom, prvá písomná zmienka o nich je datovaná do roku 1270, kedy sa spomínajú ich majetky v obci Zajk, v župe Zala.
Rod sa postupne rozrástol a jeho príslušníci sa začali usadzovať po celom vtedajšom Uhorsku.
Patrili im majetky v župách – Zala, Somogy, Vás, Vesprém, Fejér, Bihar, Moson, Komárno, Novohrad, Nitra, Bratislava, Hont a Zemplín.

 

Ako sa dostali Malženice do vlastníctva Zichyovcov nie je známe z archívnych materiálov, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo po sobáši Karola III. Zichyho s Antóniou Bathyányovov. Ak si vezmeme kanonické vizitácie, ktoré boli vykonané v tejto farnosti, v roku 1788 ako patrón obce je uvedený „Joannes comes a Batthyan“ v roku 1847 však ako patrón vystupuje gróf „D. Caroli e comitibus Zichy“.

 

Typologicky a podľa správy o prechode maršala Kutuzovova, by sa jeho postavenie dalo zaradiť do posledného desaťročia 18. storočia, poprípade na začiatok 19. storočia. Takéto datovanie potvrdzuje i rozbor tehál, ktoré boli použité na stavbe.

 

Zichyovci vlastnili v obci tieto majetky: juhozápadný koniec obce – majer „Juhásna“ (18-20 poddaných), tu chovali dobytok – kravy a ťažné voly, „Horný majer“ – tu boli ustajnené kravy, chované na mlieko, kone – ťažné a na predaj, tu sa nachádzala i chmeliaren a taktiež miestnost, kde sa pripravovala obživa pre dobytok – „secka“ a sýpka.
Na ďalšom majeri boli uskladnené všetky hospodárske stroje, ktoré sa používali pri prácach na veľkostatku. Pracovali tu strojní zámočníci, kováči a opravári v dielni. Za budovami, kde boli stroje, bol pivovar a mlyn.

 

Okrem týchto hospodárskych usadlostí im patril i kaštieľ, budovy vedľa neho (stajňa pre kone) i oproti cez cestu (sýpka, kravín a sad chmelu). Taktiež budova starej pošty v obci – tu mali svoje sklady. Skladovali tu to, čo dopestovali a dochovali, veci pripravené na predaj.
Čo sa týka množstva pôdy, ktoré vlastnili, patrilo im z celkovej výmery 1260 ha v obci okolo 690 ha. Počas prvej parcelácie stratili 201,5 ha a po druhej dalších 52 ha (pôdu museli odpredať obci, ktorá ju dalej odpredávala rolníkom).

 

V roku 1805, ked vojská Rakúska a cárskeho Ruska bojovali proti spoločnému nepriateľovi – Napoleonovi – a prehrali významnú bitku pri Slavkove, sa armáda maršala Kutuzova vracala cez Moravu, Senicu, Trstín, Trnavu a Malženice do svojej vlasti. Z trinásteho na štrnásteho decembra 1805 maršal Kutuzov prespal v budove kaštiela. Odtiaľ poslal aj list svojej manželke, v ktorom dcére odkazoval, že jej manžel zomrel. Jeho cesta viedla ďalej do Nitry a postupne cez Košice a Prešov smerom do Ruska.

 

V roku 1909 prebehlo dedičské konanie ohladom majetku, ktorý vlastnil Pavol František Zichy v Malženiciach. Oficiálne prešiel majetok do vlastníctva potomkov grófa Zichyho. Dedičmi sa stali jeho deti – Šarlota Zichyová, Margita Pálffyová, rod. Zichyová a Anton Zichy.

 

Po skončení vojny sa na celom Slovensku a nielen v ňom začali hromadné rabovačky, ktoré boli spojené s ničením majetku, ba dokonca niekedy i so zabíjaním (i keď takéto situácie boli skôr výnimočné). Na pomyselnú mušku si vzali dedinčania „najväcšie zlo“ – židov a vlastníkov veľkých pozemkov a majetku – zemepánov, grófov, velkostatkárov.
I v Malženiciach sa obyvateľstvo vybralo ničit a „zabaviť“ majetok týchto „nepriateľov“ ľudu. Že nakoniec k ničomu nedošlo sa dá pripísať miestnemu farárovi, ktorý sa postavil pred ľud spolu so správcom veľkostatku, a ten daroval obyvateľstvu jednu kravu a obchodníčka – „židovka“, darovala 30 litrov vína. Takto sa podarilo uchrániť majetok hospodárstva.

 

V roku 1931 Zichyovci odpredali celé svoje hospodárstvo obchodníkovi zo Žiliny Jánovi Vogelovi. Ten prenajal majer a polia cukrovaru v Diosegu (dnešné Sládkovičovo) a majer „Juhásnu“, spolu so záhradou a okolitými poliami Karolovi Sidonovi.

 


V roku 1935 došlo k odkúpeniu kaštieľa obcou. Tá ho dala opraviť a prestavať, za sumu 130.000 korún. Od tej doby sídlila v kaštieli škola. Nachádzali sa v nej tri, neskôr štyri triedy, kabinet, riaditeľňa a byt pre správcu. Po dokončení opravy sa viedli spory medzi obyvateľmi, kedže niektorí chceli, aby v budove sídlila ľudová – obecná škola, iní chceli priestory pre katolícku školu. Spor sa vliekol mesiace, o čom svedčia aj zápisnice z rokovania obecnej rady.
Do roku 1939 sídlila v budove bývalého kaštiela obecná škola, od tohto roku až do roku 1945 rímsko-katolícka škola, v tomto roku došlo k poštátneniu školstva. Po druhej svetovej vojne bola v budove kaštiela škola a neskôr, ked boli vystavané nove priestory sa sem nasťahovala škôlka.

 

Od roku 1992 sa stala budova sídlom firmy ANEX, neskôr majetkom firmy ANEX.